Batáty, ako na ne.
Po minulom roku, keď sme začali na plech k zemiakom pridávať vlastné batáty, môžem konštatovať že sa na batáty dá veľmi rýchlo zvyknúť a dokonca sa dopyt po nich zvyšoval.
Zdá sa že najúčinnejšie ako získať sadeničky, je prerezať väčší kus po šírke na dve časti a reznou plochou ho postaviť do kelímku s vodou (používam dažďovú). Vhodný termín je niekedy vo februári a umiestnenie to chce do izbovej teploty. Svetlo nie je nutné kým nevyrastú výhonky, čo trvá aj niekoľko týždňov.
Dostatočne veľké výhonky: aspoň 2-3 poriadne listy a dĺžka cca 10 cm odlomím/odrežem/odstrihnem a vložím do vody aby pustili korene. Trvá to niekoľko dní. Ak sa odrežú alebo odstrihnú tak, aby zostala bazálna časť na batáte, tak z nej vyrastie ďalší. Potom (keď majú cca 1-2 cm korienky) ich sadím do substrátu a zalejem poriadne vodou aby rástli ako z vody.
Po čase sa (ak sú kelímky priehľadné) objavia po okraji korienky.
Materská hľuza (z jednej je možné získať 10-20 sadeníc, podľa podmienok a asi aj šťastia), aj samotné sadeničky (s)potrebujú dosť vody, takže s tým treba počítať či už pri zásobe dažďovej vody, alebo pri frekvencii polievania. Na východnom okne sa im páčilo a až do vysadenia (teploty nad 18 °C) krásne rástli.
Vysádzal som 17.05. v dvoch radoch trochu hustejšie (40 x 40 cm) a dúfam že časom dokážu poplazy zakryť plochu natoľko, aby zadusili burinu. Zamulčované trochou trstinových listov. Netreba kopcovať zem okolo ani nič, len zasadiť na povrch, ako boli v kelímku.
O necelý mesiac (11.06.) trochu podrástli a je už vonku aj fazuľka na zeleno po obvode, mulčovanie aj keď nedostačujúco, ale trochu doplnené .
Batáty nemajú špeciálne nároky na pôdu, vodu, hnojenie, ani svetlo, nenapádajú ich choroby ani škodcovia (iba konzumenti: asi hlodavce), jediné čo im vadí je zima - pri nízkych teplotách (stačí nočných) sa listy sfarbujú do tmava, ale po oteplení bez problémov pokračujú v raste. Hľuzy sú dlhodobo skladovateľné pri teplote okolo 15 °C, bez potreby vysokej vlhkosti, stačí mierne vyššia, takže vyhovuje aj bežná špajza. Malé tenké hľuzy sa zosúšajú, takže ich treba spotrebovať čo najskôr spolu s poškodenými. Sú trochu náchylné na poškodenie šupky pri manipulácii a pri spracovávaní-ošúpaní na vzduchu hnednú, čo sa dá minimalizovať ponorením do vody s pár kvapkami citrónovej šťavy. Listy sú vraj dobré do šalátu, no ja som ich zatiaľ koštoval len veľmi striedmo aby som neoslabil rastlinky (mal som dosť iného šalátu), no časom príde rad aj na tie. Úrodu vyberám neskoro na jeseň, pred príchodom prvých mrazov. Hľuzy sú sústredené pod hlavnou stonkou a rastú od nej na všetky strany pomerne hlboko do zeme.
V debničke na prvom obrázku je úroda z 10 sadeníc v roku 2016.
Nech sa darí..
Zdá sa že najúčinnejšie ako získať sadeničky, je prerezať väčší kus po šírke na dve časti a reznou plochou ho postaviť do kelímku s vodou (používam dažďovú). Vhodný termín je niekedy vo februári a umiestnenie to chce do izbovej teploty. Svetlo nie je nutné kým nevyrastú výhonky, čo trvá aj niekoľko týždňov.
Dostatočne veľké výhonky: aspoň 2-3 poriadne listy a dĺžka cca 10 cm odlomím/odrežem/odstrihnem a vložím do vody aby pustili korene. Trvá to niekoľko dní. Ak sa odrežú alebo odstrihnú tak, aby zostala bazálna časť na batáte, tak z nej vyrastie ďalší. Potom (keď majú cca 1-2 cm korienky) ich sadím do substrátu a zalejem poriadne vodou aby rástli ako z vody.
Po čase sa (ak sú kelímky priehľadné) objavia po okraji korienky.
Materská hľuza (z jednej je možné získať 10-20 sadeníc, podľa podmienok a asi aj šťastia), aj samotné sadeničky (s)potrebujú dosť vody, takže s tým treba počítať či už pri zásobe dažďovej vody, alebo pri frekvencii polievania. Na východnom okne sa im páčilo a až do vysadenia (teploty nad 18 °C) krásne rástli.
Vysádzal som 17.05. v dvoch radoch trochu hustejšie (40 x 40 cm) a dúfam že časom dokážu poplazy zakryť plochu natoľko, aby zadusili burinu. Zamulčované trochou trstinových listov. Netreba kopcovať zem okolo ani nič, len zasadiť na povrch, ako boli v kelímku.
 |
| v popredí sloní cesnak sadený na jeseň, v pozadí klasické zemiaky a iné |
Batáty nemajú špeciálne nároky na pôdu, vodu, hnojenie, ani svetlo, nenapádajú ich choroby ani škodcovia (iba konzumenti: asi hlodavce), jediné čo im vadí je zima - pri nízkych teplotách (stačí nočných) sa listy sfarbujú do tmava, ale po oteplení bez problémov pokračujú v raste. Hľuzy sú dlhodobo skladovateľné pri teplote okolo 15 °C, bez potreby vysokej vlhkosti, stačí mierne vyššia, takže vyhovuje aj bežná špajza. Malé tenké hľuzy sa zosúšajú, takže ich treba spotrebovať čo najskôr spolu s poškodenými. Sú trochu náchylné na poškodenie šupky pri manipulácii a pri spracovávaní-ošúpaní na vzduchu hnednú, čo sa dá minimalizovať ponorením do vody s pár kvapkami citrónovej šťavy. Listy sú vraj dobré do šalátu, no ja som ich zatiaľ koštoval len veľmi striedmo aby som neoslabil rastlinky (mal som dosť iného šalátu), no časom príde rad aj na tie. Úrodu vyberám neskoro na jeseň, pred príchodom prvých mrazov. Hľuzy sú sústredené pod hlavnou stonkou a rastú od nej na všetky strany pomerne hlboko do zeme.
V debničke na prvom obrázku je úroda z 10 sadeníc v roku 2016.
Nech sa darí..
Komentáre
Zverejnenie komentára